Satelitná komunikácia

Znie to veľmi jednoducho. Stačí si na balkón alebo strechu pripevniť parabolu, zapojiť satelitný prijímač do televízora, naladiť si programy a môžete pozerať stovky televíznych programov a počúvať stovky rozhlasových staníc. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, čo všetko sa za týmito krokmi ukrýva?

     Keďže by bolo veľmi nákladne globálne pokryť Zem káblami tak sa hľadala iná cesta. Vtedy sa zrodila idea satelitnej komunikácie, ktorá spočívala vo využití umiestnených satelitov. Komunikačný systém by za pomoci družíc mal umožňovať pokrytie celého povrchu Zeme. Jedným z hlavných cieľov satelitných projektov je vytvorenie podmienok na realizáciu účastníckych spojení medzi ľubovoľnými miestami na Zemi pomocou mobilných staníc konštruovaných s minimálnymi rozmermi, hmotnosťami a výkonmi napájacích zdrojov. O prvý verejne publikovaný koncept komunikačnýh satelitov sa zaslúžil v roku 1945 Arthur C. Clarke. Clarke bol prvým človekom, ktorí navrhol umiestnenie satelitov na rovníkovej dráhe, aby slúžili na vytvorenie globálnej komunikačnej siete. 11. júla 1962 sa uskutočnil prvý prenos komunikačného signálu prostredníctvom družice Telstar. V roku 1988 bol vypustený prvý satelitný systém INMARSAT-C s hlasovou a dátovou komunikáciou.

Komunikácia družíc sa deje na obežnej dráhe.

     Základom satelitných systémov je družica (satelit), nachádzajúca sa v stabilnej orbite Zeme. Satelitný systém je vlastne anténový systém, ktorý sa pohybuje, resp. krúži nad Zemou a komunikuje s jednou alebo viacerými pozemnými stanicami. Pri komunikačných satelitných systémoch komunikuje satelit minimálne s dvoma alebo viacerými pozemnými stanicami. Pozemná stanica je rovnako anténový systém umiestnený na (alebo takmer na) Zemi. Prenos dát z pozemnej stanice smerom ku družici je definovaný ako uplink (vzostupné spojenie) a prenos dát z družice smerom k pozemnej stanici je definovaný ako downlink (zostupné spojenie). Elektronika, ktorá v satelite konvertuje signál z uplink na downlink sa nazýva transpondér. Ak transpondér prijímaný signál iba presúva na uplink frekvenciu, ide o transparentný transpondér, ak vykonáva aj dodatočnú regeneráciu signálu, ide o regeneratívny transpondér.

Porovnanie satelitnej a pozemnej bezdrôtovej komunikácie

     Existuje niekoľko rozdielov medzi satelitnou komunikáciou a pozemnou bezdrôtovou komunikáciou, ktorá je ovplyvnená návrhom a prevedením. Porovnaním týchto dvoch typov komunikácií môžeme urobiť nasledujúce závery.

Výhody satelitnej komunikácie:

- oblasť pokrytia (dosahu) signálom, ktorá ďaleko prekračuje dosah pozemných systémov. Pri použití geostacionárneho satelitu je možné signálom pokryť až 1/4 zemského povrchu.

- keďže podmienky pri komunikácii satelitu s pozemnou stanicou sú podobné, ako tie pri komunikácii satelitu so satelitom, je možné dosť precízne navrhnúť a zrealizovať komunikačný spoj medzi dvoma satelitmi. Tento potom dáva možnosť smerovať signál medzi satelitmi, čím sa znižuje doba prenosu na minimum a výrazne zredukuje počet pozemných smerovacích brán.

- cena prenosu je nezávislá na vzdialenosti vo vnútri oblasti satelitného pokrytia.

- je možné využívať dvojbodové, skupinové aj plošné spojenie.

- aj keď sú satelitné spoje náchylné na jednorázové výpadky alebo pokles kvality prenosu, všeobecne je kvalita prenosu extrémne vysoká.

- dostupnosť veľkých šírok pásma umožňuje používať vysoké rýchlosti prenosu dát. Satelity nie sú vystavené prírodným katastrofám.

Nedostatky satelitnej komunikácie:

- schopnosť, nosnosť kozmických lodí ako i pridelené šírky pásma sú limitmi, ktoré vyžadujú kompromisy pri návrhu parametrov satelitov a pozemných staníc.

- u geostacionárnych satelitov dlhé doby prenosu signálu, až 1/4 sekundy.

- vysoké počiatočné náklady.

-  telefonicky: 0917 774 606 

-  mailom: info@pcserviskosice.sk

-  vyplnením kontaktného formulára tu.

Ďalšie informácie o našich službách nájdete na www.itexpres.sk.

Všetky nami poskytované služby sa riadia Obchodnými podmienkami spoločnosti IT EXPRES s.r.o., ktoré nájdete v tiráži našej stránky.